Sada dvoch dukátov Kráľovskej dvojice Ján Luxemburský a Eliška Přemyslovna 2022 Proof

Podrobný popis

Svadba Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny bola veľkolepou udalosťou európskeho významu. Ich zväzok mal ukončiť dlhé obdobie politického chaosu v Čechách. To nastalo po nečakanom vymretí přemyslovskej dynastie po meči, keď bol zavraždený kráľ Václav III. O český trón sa vtedy bili dvaja cudzí vládcovia - Henrich Korutanský, ktorý bol manželom Eliškinej staršej sestry Anny Přemyslovny, a Rudolf Habsburský, druhý manžel Eliškinej nevlastnej matky Elišky Rejčky. Vplyvní českí šľachtici a cirkevní predstavitelia si však na tróne nepriali ani jedného, ​​a tak zosnovali plán na vydanie poslednej slobodnej přemyslovskej ženy, ktorou bola práve sestra Václava III. Eliška Přemyslovna. Jána Luxemburského ju vybrali za muža z jednoduchého dôvodu – jeho mocným otcom bol rímsky kráľ a budúci cisár z rodu luxemburských grófov Henrich VII. Odvážny plán vyšiel a Ján s Eliškou sadli na český trón, ale ich vzťah rozhodne nebol ideálny. Ján získal odbojnú krajinu a možno až príliš sebavedomú manželku, ktorá sa snažila obnoviť vládu v duchu dynastie Přemyslovcov. Eliška získala silného a schopného muža, ktorý však zanedbával a zadlžoval kráľovstvo a zo všetkého najviac sa venoval rytierstvu. Manželstvo z rozumu sa nakoniec zmenilo na otvorené nepriateľstvo. Ján Eliške odobral deti, aby ich neobrátila proti nemu. Eliška sa vzbúrila a s vojskom obsadila Prahu. Aj keď k sebe kráľ a kráľovná hľadali cestu, už nikdy sa nezblížili...

„Pri tvorbe spoločnej averznej strany dukátov som voľne vyšiel najmä zo známych byst triforia katedrály sv. Víta a ďalej z tvárí zachovaných v knižnej maľbe, na pečatiach a na minciach. Prevažne negatívny vzájomný vzťah tejto kráľovskej dvojice vyjadruje situovanie hláv. Symbolickým motívom je osamelá chlapčenská figúra budúceho cisára Karola IV. Ten sa v jednom okamihu stal rukojemníkom a vlastne väzňom svojho otca, ktorý tak chcel prinútiť jeho matku Elišku k poslušnosti,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „V životopise Jána Luxemburského je nadbytok dobre využiteľných námetov a kráľova reverzná strana zachytáva vzorku z jeho pozoruhodného mincovania. Okrem mincí z kutnohorského striebra je tu vyobrazený aj Janov vzácny florén, prvá zlatá razba tej doby na sever od Álp. Kráľovnina reverzná strana tematicky čerpá z jej celoživotnej väzby na slávnu minulosť rodu Přemyslovcov. Eliška nezostala len pri nostalgii, ale pokúšala sa zašlú přemyslovskú slávu nejako obnoviť. Premenená politická situácia Európy však niečo také nepripúšťala,“ dodáva autor dukátov a znalec českých dejín.