Zlato odpradávna lákalo ľudstvo najmä pre svoj vzhľad. Popularite zlata prispelo zistenie, že sa jedná o veľmi obmedzený prírodný zdroj, ktorý sa nedá nahradiť. Dávni mudrci si lámali hlavu nad tým, odkiaľ sa vlastne zlato vzalo, ako ho vyrobiť či nahradiť. Moderná veda nám teraz môže pôvod zlata racionálne vysvätiť. Radi Vám sprostredkujeme zistenie, odkiaľ sa vlastne zlato vzalo.
Zlato
Na úvod si poďme niečo o zlate povedať bližšie. Zlato je zlatisto žltý lesklý minerál tvorený rýdzim prvkom, s chemickou značkou Au (latinsky Aurum) zo skupiny medi. V dávnych dobách boli známe zlaté kremenné žily hydrotermálneho pôvodu. Vplyvom pár a horúcich roztokov, prenikajúcich do štruktúry hornín vznikajú hydrotermálne ložiská. Tieto vyvreliny sa po následnom ochladení spájajú s ďalšími minerálmi a samotné zlato sa usadzuje v horninách a vytvára tak kremenné zlatonosné žily. Ďalšie známe druhy ložísk sú porfýrové ložiská, z ktorých sa ťaží pravdepodobne najväčší objem zlata. Ďalej sú známe ložiská Calin, tvorené mikroskopickými časticami zlata v horninách. Zlato sa na zemskom povrchu tiež vyskytovať vplyvom podmorských vulkánov. Tvrdosť zlata je 2,5-3 podľa Mohsovej stupnice, topí sa pri teplote 1063 ° C. Zlato sa najčastejšie vyskytuje v podobe zliatin so striebrom a stopovým množstvom medi (tzv. Élektrum). Zlato je vysoko vodivý kov, ktorý je možné rozpustiť pomocou Lučavky kráľovskej, popr. ortuti. Zlato možno najčastejšie nájsť v podobe šupiniek (zlateniek) či valónov (nuggetov) a kryštálov.
Vesmír a zlato
Tento kov je veľmi vzácny aj vo vesmíre. Hoci pri termojadrových reakciách vo vnútri hviezd môže dochádzať k vzniku železa či uhlíka, zlata však nie. Vzájomnou kolíziou neutrónových hviezd (jadier), v predchádzajúcom dôsledku explózie supernov, dochádza ku krátkodobým zábleskom žiarenia gama (GRB – gamma-ray burst). „Odhadujeme, že množstvo zlata vytvoreného a vyvrhnutého do okolia v priebehu zrážky dvoch neutrónových hviezd, môže byť väčší ako 10-násobok hmotnosti nášho Mesiaca – čo je zaiste neprehliadnuteľné množstvo!“ hovorí Edo Berger (Harvard-Smithsonian Center for) As. Mimochodom cena tohto množstva by zodpovedalo približne 10 kvadriliárd amerických dolárov. Týmto vesmírnym procesom, tzv. nukleosyntézou, vzniká obrovské množstvo energie, ktorý dáva za vznik atómom zlata. Zaujímavosťou je, že: „prvá nukleosyntéza (primordiálna) prebiehala asi tri minúty po Veľkom tresku a bola zdrojom len veľmi ľahkých prvkov.“
Zaujímavosti
Viete, že ľudské telo obsahuje zlato?
Skutočne, naša telesná schránka obsahuje približne 0,2 mg zlata, väčšinou sa nachádza v krvi.
Zlato a biomedicína?
Áno, zlato sa tiež používa na liečbu nádorových ochorení.
Zlato a zemské jadro?
Nedávne zverejnenie výskumu prof. geológia Bernadra Wooda z Macquarie University ukázalo na obrovské zásoby zlata v zemskom jadre. Profesor Wood je presvedčený, že 99% zásob zlata na zemi sa nachádza práve v zemskom jadre. „Na začiatku svojho vzniku bola Zem pokrytá oceánom magmy kvôli silnému vulkanizmu. Postupom času sa horiaca hmota začala delaminovať, ľahšie zložky stúpali k povrchu a ťažšie sa vťahovali dovnútra. Vonkajšia vrstva planéty sa začala postupne ochladzovať a meniť sa na zemskú kôru. Železo, hlavná zložka magmy, spolu so zlatom v ňom rozpusteným preniklo hlboko a vytvorilo jadro Zeme. Keďže sa jadro (a cenný kov v ňom obsiahnutý) nachádza v hĺbke tisícov kilometrov od povrchu, zostáva modernému ľudstvu nedostupné.“
Zlato a zemská kôra?
Odhaduje sa, že obsah zlata v zemskej kôre je 4-5 ppm (miliontín) (μg/kg). Podľa štúdie tímu vedcov z Bristol Isotope Group v rámci School of Earth Sciences, University of Bristol je presvedčený o pôvode zlata na Zemi dôsledkom doslova bombardovania meteoritov na našu planétu pred viac ako 3,8 miliardami rokov, ktoré zlato v určitom množstve obsahovali. Postupným vývojom planéty zlato preniklo do zemskej kôry a plášťa.
Amalgám
Je známy tzv. amalgamačný spôsob ťažby zlata, pri ktorej dochádza ku kontaktu horniny s kovovou ortuťou. Výsledkom procesu je amalgám zlata, ktorý vznikne odparením ortuti pri teplote 300 ° C. Tento postup je však značne neekologický. Finálny amalgám zlata je v kvapalnej forme.
Najväčší valoun zlata?
Doteraz najväčším nájdeným valúnom zlata je nález z Johna Deasona a Richarda Oatesa v roku 1869 v Austrálii, kde nájdený nugget vážil 78 kg a obsahoval 99% rýdzeho zlata.
Zhrnutie
Zlato je drahý kov najmä pre jeho jedinečnosť a veľmi obmedzený zdroj. V nasledujúcom článku sme sa dozvedeli, ako sa zlato dostalo na planétu Zem. Ukázali sme si, ktoré časti našej planéty obsahujú zlato a uviedli si aj niekoľko zaujímavostí.
Autor: PhDr. Robert Bílý, MSc
====
Poznámka
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle článku 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch finančných nástrojov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičné odporúčanie ani informácie odporúčajúce či navrhujúce investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003 /6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaných nariadení Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické normy pre technické dojednania pre objektívne predkladanie investičných odporúčaní alebo iných informácií odporúčajúcich alebo navrhujúcich investičné stratégie a pre zverejnenie konkrétnych záujmov alebo náznakov konfliktu záujmov alebo akejkoľvek inej rady, a to aj v oblasti investičného poradenstva, v zmysle zákona č. 256/2004 Zb., o podnikaní na kapitálovom trhu. Uvedený text neslúži ako investičné odporúčanie podľa zákona č. 256/2004 Zb. o podnikaní na kapitálovom trhu. Článok má iba informatívny charakter za použitia verejne dostupných zdrojov. Ani autor, ani spoločnosť Aurum Bohemica nenesú zodpovednosť za akékoľvek konanie či opomenutie klienta.
Zdroje:
1) Wikipedie: Otevřená encyklopedie: Zlato (minerál) [online]. c2023 [citováno 20. 03. 2024]. Dostupný z WWW: <https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Zlato_(miner%C3%A1l)&oldid=22344586>
2) Wikipedie: Otevřená encyklopedie: Zlato [online]. c2024 [citováno 20. 03. 2024]. Dostupný z WWW: <https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Zlato&oldid=23712888>
3) MARTINEK, František. Pozemské zlato má vesmírný původ. Online. Česká astronomická společnost. 2013. Dostupné z: https://www.astro.cz/clanky/hvezdy/pozemske-zlato-ma-vesmirny-puvod.html. [cit. 2024-03-20].
4) Wikipedie: Otevřená encyklopedie: Nukleosyntéza [online]. c2021 [citováno 20. 03. 2024]. Dostupný z WWW: <https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleosynt%C3%A9za&oldid=20334878>
5) „Gold storage” in the depths of the Earth. Online. Global Intergold. 2023. Dostupné z: https://www.globalintergold.info/en/gold-storage-in-the-depths-of-the-earth-444/. [cit. 2024-03-20].
6) „Gold storage” in the depths of the Earth. Online. Global Intergold. 2023. Dostupné z: https://www.globalintergold.info/en/gold-storage-in-the-depths-of-the-earth-444/. [cit. 2024-03-20].
7) „Gold storage” in the depths of the Earth. Online. Global Intergold. 2023. Dostupné z: https://www.globalintergold.info/en/gold-storage-in-the-depths-of-the-earth-444/. [cit. 2024-03-20].
8) Wikipedie: Otevřená encyklopedie: Zemská kůra [online]. c2023 [citováno 20. 03. 2024]. Dostupný z WWW: <https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemsk%C3%A1_k%C5%AFra&oldid=23236543>
9) Wikipedie: Otevřená encyklopedie: Amalgámy [online]. c2023 [citováno 20. 03. 2024]. Dostupný z WWW: <https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Amalg%C3%A1my&oldid=23009787>
10) VALA, Adam. Největší zlatý valoun všech dob se ani nevešel na váhu. Jeho cena byla astronomicky vysoká. Online. Prima Zoom. 2024. Dostupné z: https://zoom.iprima.cz/historie/nejvetsi-zlaty-valoun-425565. [cit. 2024-03-20].
11) VALA, Adam. Největší zlatý valoun všech dob se ani nevešel na váhu. Jeho cena byla astronomicky vysoká. Online. Prima Zoom. 2024. Dostupné z: https://zoom.iprima.cz/historie/nejvetsi-zlaty-valoun-425565. [cit. 2024-03-20].