Česká mincovňa zlatá medaila Začatie razby jáchymovských toliarov 2020 proof 1/2 Oz

Podrobný popis

V 16. storočí bolo České kráľovstvo štátom s neobyčajným významom. Oplývalo totiž bohatstvom striebra, ktorého si vtedy ľudia považovali snáď ešte viac ako zlata. Jedno výdatné ložisko striebornej rudy objavil rod Šlikov v Krušných horách na západe Čiech. Pôvodne meštianska dynastia, ktorá sa vďaka svojej mimoriadnej podnikavosti vypracovala medzi šľachtickú smotánku, vycítila neopakovateľnú príležitosť na zisk. Európa lačnila po českom striebre, ale keby ho Šlikovia chceli vyviezť v surovom stave, museli by z neho platiť clá a dane. Mince však boli týchto poplatkov ušetrené, a tak si prefíkaní šľachtici začali z dobytého striebra raziť svoje vlastné, a to načierno. „Falošné“ mince si ľudia rýchlo obľúbili. Na rozdiel od zákonných platidiel, v ktorých sa obsah striebra po stáročia zámerne znižoval, boli totiž skutočne rýdzi – obsahovali 27 gramov čistého striebra. Niet preto divu, že Šlikovia nakoniec pre svoje podnikanie získali oficiálne oprávnenie od Zemského snemu. Stalo sa tak roku 1520. Mestečko, kde razba šlikovských mincí prebiehala, sa čoskoro stalo jedným z najbohatších a najľudnatejších českých sídiel. Jeho meno bolo Jáchymov – v nemčine Joachimsthal čiže „Jáchymovo údolie“. Tunajším minciam sa hovorilo nemecky „joachimsthaler silber groß Denar“ – v preklade „jáchymovský strieborný veľký denár“. Neprakticky dlhé meno sa postupne skracovalo – najprv na „joachimsthaler“, potom na „thaler“, a nakoniec na počeštené „toliar“. V nasledujúcich storočiach sa potom úspešný štandard, ktorý zaviedli Šlikovia, snažil kdekto napodobniť – doma aj v zahraničí – a skomolený názov toliara dal meno dolára…

Predlohou pamätnej medaily sa stal výtvarný návrh medailéra Ľuboša Charváta, ktorý v súťaži Českej národnej banky dostal tretie miesto, a to za originálne spojenie rôznych hodnôt toliarov do jedného celku. Atraktívna kompozícia tvorená segmentmi historických mincí sa nachádza na averznej aj reverznej strane medaily.